Malý Maroš a jeho hviezdne detstvo
Môžem povedať, že lásku k filmu som vsával už s materským mliekom. Celý môj život sa točil okolo filmov, filmovania a všetkého, čo s tým súviselo. Otec pracoval na Kolibe, kam som za ním často chodieval. A aby sa ma zbavil, poslal ma do filmového ateliéru, kde som nadšene obdivoval všetko naokolo. Dodnes si pamätám, ako tie scény vyzerali.
Už ako dieťa som sa vďaka otcovmu povolaniu zahral na herca v rôznych inscenáciách a detských filmoch. No dobre, iba som sa cítil ako herec, v skutočnosti som robil komparz.
Ale bol som v kontakte aj so skutočnými hercami! Ako dieťa som bol súčasťou lyžiarskeho klubu T – Elán. Predstavte si, lyžovať ma tam učila Kamila Magálová.
Filmový krúžok, ktorý zo mňa vyformoval kinofila
Na strednej škole som začal aktívne navštevovať T-Klub. Bol to filmový krúžok, na ktorý dodnes rád spomínam, pretože mi sprostredkoval úžasnú mladosť. Mohol by som dokonca povedať, že moja účasť v tejto filmárskej skupine predurčila moje ďalšie kroky: práve tu som totiž získal prvé skúsenosti s filmárčinou. Vyskúšal som si tu aj moderovanie, čo bolo, nebudem klamať, pre moje vyjadrovacie schopnosti veľkou výzvou.
Srdcom som však nielen filmový nadšenec, ale aj počítačový typ. Vždy som rád programoval, čo mi neskôr pomohlo aj pri tvorbe vlastného softvéru Cinemaware/Ticketware. Pre mladých chalanov, nadšených pre film, to boli krásne zážitky. O filmoch sme debatovali, sledovali sme ich, tvorili sme ich. Dostávali sme zadania, kde sme si z filmovej tvorby vyskúšali rôzne úlohy: stali sa z nás kameramani, scenáristi a do svojich diel sme si sami zháňali aj hercov. Viete si predstaviť, že pre 16-ročného chalana to bola veľká škola.
Často som bol obklopený známymi tvárami. Aj mimo filmovej brandže. Na fotke s Pavlom Hammelom v 90-tych rokoch.
T-čko bolo plné známych tvárí. S Jankom Balážom z Elánu sme viedli kadejaké debaty a filozofické reči o živote. V tom čase sa točilo veľa filmov, a tak ma neprekvapuje, že som sa tam celým tým umením doslova nakazil.
Bodku na záver môjho pôsobenia v T-čku dala v roku 1983 úloha zorganizovať celý filmový festival v Bratislave. Od zostavenia programu cez výber kategórií, vybavenie miesta konania, pozývanie účastníkov, tvorbu plagátu a vybavenie občerstvenia som všetko riešil ja. Keď nad tým teraz spätne premýšľam, až žasnem, čo všetko som ako mladý chlapec dokázal spraviť.
Interama, Tatrafilm a vlastné softvéry
V roku 1991 môj otec založil prvú súkromnú distribučnú spoločnosť Interama. Po tom, ako o rok neskôr zanikla, vznikla ďalšia – Tatrafilm. Tá distribuovala napríklad také filmové skvosty ako Indiana Jones, Jurský park alebo Titanic.
Môj prvý softvér Movies a softvér DeBridge na elektronickú poštu.
V tom čase na našom trhu absentoval softvér na distribučnú činnosť a tie zahraničné neboli dostupné. Preto som sa podujal vytvoriť svoj prvý softvér Movies. Vyžadovalo si to perfektnú znalosť všetkých distribučných procesov filmov do kín, ako aj samotného kina.
Vtedy boli na Slovensku 3-4 firmy ako potencionálni zákazníci a dve z nich si môj softvér aj kúpili. S kamarátom sme v tom čase mali firmu, kde sme predávali americký softvér DeBridge. Šlo o softvér na elektronickú poštu. Aby ste si to vedeli predstaviť, veľmi sa to podobalo dnešnému WhatsAppu. Akurát to celé fungovalo na princípe digitálnych fór s účastníkmi a ich elektronickými poštami.
Príručka k elektronickej pošte z roku 1991. Skoro ako dnešný WhatsApp, nie?
Chcel som tu totiž využiť svoju inovatívnu myšlienku z diplomovej práce, kde som prišiel s nápadom softvéru, ktorý výsledky zasiela elektronickou poštou.
Na tú dobu to bola skutočne revolučná myšlienka. Tú sa potom podarilo zrealizovať až o 30 rokov neskôr.
Ako sa z náhodného stretnutia zrodila moja vlastná firma Antares
V roku 1992 som počas štúdia na vysokej škole založil vlastnú firmu Antares. Celé sa to začalo náhodným stretnutím s kamarátom v obchode, kde sme sa po hodinovom rozhovore zrazu rozhodli, že založíme spoločnú firmu. Na niekoľko rokov som sa vtedy zároveň rozlúčil s filmovou témou.
Takto vyzeral cenník a reklama na moju distribučnú firmu Antares.
Filmové kotúče z otcovej firmy Tatrafilm sa posielali vlakom z jedného mesta do druhého. Celý systém bol však zbytočne zložitý. Kotúče boli ťažké a ak nastali nejaké problémy, nemal ich kto vyriešiť. Firmy, ktoré si otec najal, si pýtali zbytočne veľa peňazí. Vytvoril som teda softvér, ktorý celý systém manažoval – celá distribúcia sa zefektívnila a bola oveľa rýchlejšia.
Úžasné na tom bolo, že som mohol spoznať časť distribúcie, čo mi neskôr opäť pomohlo pri predaji vlastného softvéru Ticketware. Spomínam si aj na jednu úsmevnú historku z toho obdobia. Raz sa nám stalo, že sme do kina doručili 2 krabice filmových kotúčov, pričom každá bola z iného filmu. Ľudia tak omylom pozerali 30 minút z dvoch úplne odlišných filmov. Haluz, nie?
Objavujem a plátam diery na trhu
Postupne sa ukázalo, že na trhu nikto nerobil to, čo my, a to v takom rozsahu. Boli sme vtedy mladí a draví, nechýbala nám sila a energia. Raketovou rýchlosťou sme sa vypracovali v marketingu a predaji. Za pár mesiacov sme nazbierali toľko skúseností, koľko iní za celý rok. Dierou na trhu bol totiž problém s doručením, no my sme ho rýchlo vykryli naším nasadením. Stačilo, aby si ľudia zavolali Antares a do 24 hodín mali k dispozícii akýkoľvek spotrebný materiál, ktorý potrebovali.
Spotrebný materiál pre obchody a kancelárie z firmy Antares.
Antares bol pre mňa síce malou odbočkou od môjho filmového sveta, ale zato mi dal bohaté skúsenosti. Keď som v roku 2001 vytvoril svoj prvý cloudový softvér, bola to inovácia, s akou sa ľudia v tej dobe ešte nestretli a vôbec nevedeli, o čo ide. Aby som si overil dopyt svojich potenciálnych zákazníkov po tomto softvéri, usporiadal som roadshow po Slovensku a pýtal som sa ich, či by si ho kúpili. Aj tu som opäť narazil na ďalšiu veľkú dieru. Zistil som, že ľuďom chýbali znalosti o filmoch, marketingu a celkovej vizuálnej prezentácii filmov. Dokonca si ani sami neuvedomovali, že robia niečo zle a nerozumeli celkom mojej inovácii.
V hlave mi okamžite blikla žiarovka: vytvorenie filmového katalógu s obrázkami a popismi filmov. Bez znalosti marketingu som tak robil marketing pre nemarketérov. A z týchto ľudí, neznalých marketingu, som spravil marketérov, bez toho, aby o tom vôbec vedeli.
Môj filmový vesmír
Opäť som sa vrátil do sveta kina a filmu. S ľuďmi z filmovej brandže som viedol nekonečné debaty o filmoch, zaujímal som sa o všetky aktuálne novinky, ktoré kiná ponúkali. Všetko ma fascinovalo. Bol to môj svet.
Moje domáce filmy mali svoj vlastný obal na DVD aj trailer.
Stal sa zo mňa vášnivý filmár. Cez deň som tvoril vlastné domáce filmy z rodinných a kamarátskych akcií, a po nociach som materiály strihal a uplatňoval tak svoje filmárske nadanie. Nebol som žiadny amatér – všetky moje filmy mali trailer aj obaly na DVD. Dvom svojim dielam som dokonca doprial slávnostnú premiéru s plagátmi a občerstvením, ako sa na poriadny film patrí. Chýbal nám už len červený koberec.
Softvér Cinemaware, kino na kolesách a multikino
V čase, keď sa kiná začali digitalizovať a premietacie kotúče nahradili digitálne premietanie, som vytvoril svoj vlastný softvér nazvaný Cinemaware. V skratke ide o systém na predaj vstupeniek pre našich zákazníkov, ku ktorým patrí 450 slovenských aj českých kultúrnych inštitúcií. Viac o Cinemaware sa dozviete v tomto článku.
Čo všetko Cinemaware ponúka svojim klientom.
V roku 2015 som v dedinke Zálesie, kde bývam, vybudoval menšie kino. V tom nadšení som si vtedy povedal, aké by bolo skvelé mať takéto kino, ktoré viem presúvať z miesta na miesto. Vnímal som ako problém, že ľudia by ho chceli mať „na skok“ od domova, ale musia za ním cestovať do väčšieho mesta. A tak sa zrodila myšlienka založiť krásny projekt – Túlavé kino, ktoré sa zatúla do obcí a prinesie ľuďom kultúru priamo k nim domov. Moje kino na kolesách nabralo reálne kontúry v roku 2020, keď mi otec predal používanú premietačku zo svojho multikina. Celý príbeh Túlavého kina nájdete v tomto článku.
V roku 2021 som nastúpil ako riaditeľ do otcovej firmy Ster Century Cinemas, ktorá pozostáva zo siete 4 slovenských multikín. Súčasťou tejto práce je výber filmov, plánovanie premietaní a veľká časť práce zahŕňa marketing.
.. a čo ďalej?
Riadenie kina „Sterka“ si aktuálne vyžaduje najviac môjho času. Momentálne usilovne pracujeme na budovaní nového brandu. Mojím plánom do budúcnosti je inovovať naše prevádzky a zlepšiť celý marketing, a teda aj celkový divácky kinozážitok.
A čo by som ešte svetu chcel „odovzdať“? Určite viac informácií o kine a filme. Budujem si vlastný brand s rozbehnutým webom a sociálnymi sieťami, kde sa môžete dočítať všetko možné aj nemožné o mojom kinovesmíre.
A aby toho nebolo málo a mohol som si povedať, že som si skúsil naozaj všetko, plánujem vytvoriť aj vlastnú hru na prevádzkovanie kina a prepojiť to s napísaním vlastnej knihy. Sledujte ma, aby vám neušli žiadne prekvapenia zo života vášnivého kinofila.
