Keď sme si všetci naivne mysleli, že v roku 2024 nie je možné zaviesť štátny systém cenzúry, mýlili sme sa. Súčasná koalícia nám práve ukazuje, že to možné je.
Prvý veľký slovenský film, ktorý otvoril citlivú politickú tému, bol Únos. Tento film, ktorý sa zaoberal mafiou, vraždami, korupciou a politickým vplyvom, v ktorom figurovali Mečiar, Lexa, a ďalší, bol prelomový.
Čiara
Hoci nešlo o konkrétne osoby, profil nežiaduceho obsahu vytvoril obraz o colníkoch a policajtoch, ktorý sa dotkol tých, ktorí sa v ňom našli.
Nebojácny film
Najodvážnejší zo všetkých je však Sviňa. Uvedený pred voľbami 2020, tento film s vymyslenými postavami, ktoré sa nápadne podobali na tých, čo tu vládli 12 rokov, bol mimoriadne kontroverzný. Skvelí slovenskí herci zahrali politikov a ich prisluhovačov dokonale. Ešte aj dnes mi behá mráz po chrbte, keď to pozerám. Tí „naši ľudia“ sa tam určite našli a aj preto možno hľadali príčinu svojej prehry v tomto filme.
Kuciak
Udalosť, na ktorú by naši politici najradšej zabudli, je ďalším príkladom. Stala sa a je to skutočná udalosť so skutočnými mladými ľuďmi, čo ešte viac zvyšuje jej význam.
Vojna policajtov
Posledný film tohto roku, aj keď je o 90. rokoch, je viac než aktuálny. Je jasné, že tvorcovia po jeho úspechu budú skúšať aj ďalšie podobné diela, možno s ešte aktuálnejšími témami.
Aký bude ďalší film?
Do kín sa pripravuje ďalší kontroverzný snímok Miki, ktorý hovorí o najväčšom slovenskom zločincovi, ktorý si odpykáva tresty za svoje činy.
Tieto filmy naši vládni predstavitelia nazvali „zvrátenosti a anomálie“. Je však potrebné sa zamyslieť nad tým, či je to skutočne pravda.
Audiovizuálny fond a jeho osud
AVF výrazne podporuje slovenské umenie, pretože máme skvelých filmárov a hercov. Pred vznikom AVF bol slovenský film na úpadku, ale táto inštitúcia vrátila filmu zaslúžený prístup a podporu. Slovenský film bez podpory nie je schopný zaplatiť náklady na výrobu. Slovenské kiná a televízie odvádzajú časť svojich tržieb na podporu financovania filmov, čo až doteraz fungovalo spravodlivo. Kto požiadal o podporu a splnil zákonom dané podmienky, získal ju. Podmienkou nebol obsah vyhovujúci vládnej strane.
A kto určí, čo je a čo nie je primeraný obsah? Táto otázka je mimoriadne dôležitá v súčasnom kontexte.
Účelová kritika, subjektívny názor politikov, ktorí chcú zabrániť, aby boli podporené „extrémne problematické projekty,“ je alarmujúca.
Množstvo filmov sa tvorí na základe kníh. Skvelým námetom sú napríklad knihy od Arpáda Šoltésa, ktoré tiež obsahujú kritické témy.
Komunisti tiež cenzurovali tvorbu, lebo chceli mať takú kultúru a informácie, ktoré vyhovovali im a ich názorom.
Je toto naozaj smer, ktorým sa chceme uberať?